Ingo Schulze: Peter Holtz. Jeho rozprávanie o vlastnom šťastnom živote

Ingo Schulze (*1962, Drážďany) patrí k silnej strednej generácii východonemeckých spisovateľov. Vyštudoval klasickú filológiu v Jene, od polovice 90. rokov tvorí na voľnej nohe, žije v Berlíne. Píše romány, poviedky a novely, najčastejšou témou je život v NDR, zjednotenie Nemecka a súvisiace politické a spoločenské zmeny. Za svoju tvorbu získal významné literárne ocenenia, tri z jeho románov boli nominované na Nemeckú knižnú cenu, naposledy Peter Holtz. Schulzeho dielo je slovenskému čitateľovi známe prostredníctvom románu Nové životy (Slovart 2008, preklad Marián Hatala). Peter Holtz opätovne zrkadlí nemeckú novodobú históriu – prechod NDR do NSR, ibaže autor si tentoraz vybral netradičné prostriedky – kompozícia románu pripomína pikareskný (šibalský) román, kde je hlavným hrdinom tzv. pikaro (šibal), ktorý zosobňuje ideál ľudovej podnikavosti a chytrosti, prechádza celým radom viac či menej napínavých príhod a snaží sa za každú cenu prežiť. Pikareskný román, ktorý vznikol ako román ľudový, antihrdinský, sa vyznačuje vyrozprávaním životnej cesty šibala v prvej osobe. Obyčajne ide o dieťa bez rodičov, ktorého život naučí prebíjať sa, ako sa dá. Drsné prostredie, irónia, sarkazmus a čierny humor sú prostriedky, ktorými autor zachytáva prostredie. Ide prevažne o kritický a pomerne drsný pohľad na život, s ktorým pikaro zápasí odmalička. Základné pozície pikara sú osamelosť a sloboda. Protagonista Peter rozpráva v prítomnom čase jednoduchými slovami svoje zážitky. Dej románu sa odohráva od roku 1974 do konca tisícročia, rok narodenia protagonistu je totožný s autorovým. Outsider Peter vyrastá ako sirota v detskom domove. Hodnoty socializmu berie veľmi vážne, v dôsledku čoho dochádza k humorným zápletkám. Skutočné spoločenské pomery sa veľmi odlišujú od ideálu dospievajúceho. Peter chce vždy len dobre, ale práve preto sa ustavične dostáva do problémov. Dianie koncom 80-tych rokov si vysvetľuje po svojom, zjednotenie Nemecka a život v kapitalizme otrasú jeho stereotypmi v myslení a správaní, s čím sa musí jednostaj vyrovnávať. Autor stojaci za zdanlivo jednoduchým rozprávaním hlavnej postavy našiel nezvyklý a nový spôsob, ako spracúvať súčasné dejiny inak ako dokumentárne. Schulze v novom románe síce zredukoval svoje rozprávačské možnosti, ale práve tým otvoril čitateľovi úplne nový, zarážajúci uhol pohľadu na atmosféru nemeckého prostredia nedávnych prelomových rokov. A slovenský čitateľ v ňom nájde paralely k situácii doma.

Milan Špak: Osamelé cédre

Zámerom knihy Osamelé cédre je priblížiť čitateľovi život a tvorbu troch umelcov v Slovensku zabúdaných, ktorí napriek tomu, že sa narodili tu, dosiahli svetové uznanie v zahraničí. Kniha predstavuje najmä vnútorný život a duchovné hľadanie                     L. Mednyánszkeho, T. K. Csontváryho a B. Reyneka. Na ich životnom zápase a úsilí o autentickosť nielen v umení, ale aj v bytí chceme poukázať na hodnoty, ktoré nie sú limitované časopriestorovým horizontom. Autor knihy sa sústreďuje na duchovnú podstatu umenia, ktorá v jeho vlastnej tvorbe tvorí primárne miesto, poznatky čerpá teda z vlastných skúseností výtvarníka, pričom sa odvoláva aj na autorov z okruhu Sophia Perennis, ktorí dodnes neboli slovenskému čitateľovi sprístupnení. Podtitul knihy „Sprirituálne poslanie ako umenie, umenie ako spirituálne poslanie“ prezrádza, že autentické umenie je spirituálnou cestou a že spirituálna cesta je umením života. Bez tohto prepojenia je umenie redukované na zábavu, sebaprezentáciu a jeho hodnota sa devalvuje. Životy Mednyánszkeho, Csontváryho a Reyneka sú neustálym hľadaním dokonalosti na základe sebavzdania a pokory, ktoré sa odrážajú v ich tvorbe. Umelci s odlišnými charaktermi a maliarskym výrazom a predsa jednotní v hľadaní Krásy, Pravdy a Dobra. Kniha sa stavia odvážne na stranu Krásy a Pravdy ako objektívnych princípov – obhajuje teda hodnoty, ktoré postmoderna relativizovala.

 
 
Arnold Gehlen: Pračlovek a neskorá kultúra

Predkladaná kniha patrí k základným dielam zaoberajúcim sa filozofiou inštitúcií; má najmä sociologický a antropologický charakter. Skladá sa z troch častí: Prvá je venovaná problému inštitúcií ako takému a zohľadňuje aspekty tejto problematiky v teoretickom aj historickom pohľade. V druhej časti sa píše  o  „archaických kultúrach“, pričom sa autor dotýka aj takých, na prvý pohľad exotických otázok, akými sú totemizmus, mágia, extáza, opojenie, askéza a podobne. Tretia, záverečná časť je akýmsi zhrnutím (prírodné náboženstvá, úlohy filozofie, výhľady). Kniha je dodnes jedným z najviac inšpirujúcich zdrojov pre sociologickú analýzu inštitúcií. Nikto neprepracoval symbolickú štruktúru stabilizácií vyplývajúcich zo spoločných ľudských činností cestou rituálneho sprítomnenia lepšie ako Gehlen. Autor sa najmä v neskorších rokoch zaoberal dejinami ľudskej kultúry a jej ohrozením modernou technikou. Patril tak k výrazným postavám „kultúrnych kritikov“ modernity.

Noam Chomsky: Rekviem za americký sen

Vo svojej knihe Zádušná omša za americkým snom: 10 princípov koncentrácie bohatstva a moci sa Chomsky venuje utopickej predstave súčasného neoliberalizmu a kapitalizmu, ktorú dáva do nevšednej súvislosti s reálnym stavom americkej ekonomiky a spoločnosti. Postupne v nej rozoberá aj historický prechod k súčasnému politickému systému Spojených štátov od jeho počiatkov v druhej polovici 18. storočia, ktorý v konečnom dôsledku viedol k stabilizovaniu ideológie neoliberalizmu v americkej spoločnosti, kultúre a politike. Vysvetľuje, ako veľké korporácie indoktrinujú verejnosť, akadémiu a médiá pre podporu projektu, ktorý devastuje nižšie a stredné triedy populácie Spojených štátov. To celé Chomsky uchopuje a segmentuje do desiatich základných princípov, ktoré prispievajú k výraznému rozširovaniu príjmovej nerovnosti medzi vrstvami americkej spoločnosti. Medzi tieto princípy patria: redukovanie demokracie, tvarovanie ideológie, prestavovanie ekonomiky, prenášanie bremena, útočenie na solidaritu, riadenie regulačných úradov, konštruovanie volieb, držanie populácie v jednej línii, fabrikovanie súhlasu a marginalizácia populácie. Každý z týchto princípov Chomsky dôkladne popisuje a svoje tvrdenia podporuje prostredníctvom širokej palety rôznych primárnych zdrojov, od Aristotelovej Politiky, cez prejavy Martina Luthera Kinga Jr, až po sociologické štúdie Martina Gilensa a Benjamina Pagea.

Elias Canetti: Zaslepenie

Elias Canetti sa narodil v roku 1905 v bulharskom meste Ruse na brehu Dunaja, kde sa usadila židovská komunita vyhnaná zo stredovekého Španielska. Jeho rodičia sa potom presťahovali do Viedne, kde si „vybral“ aj literárny jazyk, v ktorom napísal všetky svoje opusy, hoci nemčina nebola jeho materinským jazykom. Vo Viedni študoval prírodné vedy a dosiahol titul doktora. Súčasne pracoval na svojom prvom a jedinom románe, ktorý nazval Zaslepenie (Die Blendung) a ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1935 po rôznych peripetiách. Popularitu v intelektuálnych kruhoch získala kniha až po 2. svetovej vojne, keď sa unisono interpretovala ako závažné podobenstvo o modernom svete. Vlastne za túto knihu dostal E. Canetti Nobelovu cenu za literatúru (1981). Vytvoril aj ďalšie svetoznáme diela, z ktorých vynikajú jeho trojdielne memoáre Zachránený jazyk, Fakľa v uchu a Hra očí. E. Canetti zomrel v roku 1994. Protagonista románu Zaslepenie Peter Kien je odborník na čínsky jazyk a kultúru. Vlastní obrovskú súkromnú knižnicu, ktorá sa v románe variuje v rôznych reálnych aj surreálnych súvislostiach. Stretáva sa s viacerými čudákmi vo viac či menej absurdných situáciách, pričom autor využíva aj motívy z iných literárnych diel – od Homérovej Odysey až po Danteho Božskú komédiu a Cervantesovho Dona Quijota. Pre román sú príznačné alúzie, dvojzmysly, predbiehania deja, paródie, vedomé používanie klišé a iné. Voľne sa pohybuje v čase a neguje aj logické súvislosti. To všetko vytvára z textu originálny konglomerát odrážajúci náš svet. Hlavným motívom je zaslepenie a „slepota“ v rôznych podobách – ako skutočnosť aj ako metafora.

Martin Lings: Staroveké viery, moderné povery

Kniha Martina Lingsa Staroveké viery, moderné povery odhaľuje ilúzie, na ktorých je postavená moderná spoločnosť, ako napr. „idea pokroku“, a poskytuje kľúč k nastoleniu rovnováhy medzi omylmi dnešnej doby a múdrosťou dávnej minulosti. Neobhajuje však minulosť na úkor prítomnosti, ale oceňuje klady oboch za podmienok, že vidíme dnešnú dobu takú, aká skutočne je, a nie takú, ktorú nám prezentujú jej ctitelia. Dr. Martin Lings vo svojej knihe odhaľuje svet, v ktorom je možné preklenúť staroveké viery a moderné povery múdrosťou odovzdávanou od staroveku až po dnešné časy. Predkladané dielo je snahou o nastolenie rovnováhy medzi kultom dnešnej doby a minulosťou. Kult dnešnej doby, ktorý je vskutku kultom nás samých, vytvára kolektívnu štruktúru mysle, znemožňujúcu orientáciu človeka a spôsobuje infláciu duše, ktorá je nekompatibilná so skutočnou inteligenciou a už vôbec nie so spiritualitou. Martin Lings pôsobil dlhé roky na univerzitách v Káhire, Litve a v Londýne (doktorát získal na Oxfordskej Univerzite), kde neskôr pracoval pre britské múzeum a knižnicu ako správca východných manuskriptov. V islamskom svete sa stal uznávanou autoritou (prijal meno Abú Bakr Sirādž al-Dīn) a získal titul šejk súfijského rádu. Ako popredný predstaviteľ Sophie perennis – nábožesnko–filozofického smeru, známeho aj ako tradicionalizmus – vydal desiatky kníh, zaoberajúcich sa transcendentnou jednotou náboženstiev, súfizmom, tradičným umením, Shakespearom a poéziou.

Hani Kedar-Kehat: Moja Nitra

Hani (Helenka) Krausová mala päť rokov, keď pod priamym patronátom nacistického Nemecka vznikla relatívne samostatná prvá Slovenská republika, a jedenásť, keď bola oslobodená Červenou armádou. Autorka v týchto pamätiach podáva napínavý príbeh nielen svoj, ale celej svojej rodiny, ktorý je zároveň prepletený s osudom celej židovskej komunity. Vo svojom výsostne autobiografickom diele Hani Kraus opisuje boj svojej rodiny o prežitie, pričom podáva aj svedectvo o nezištnej pomoci viacerých slovenských rodín, ktoré im pomohli zachrániť sa. Hani Krausovej sa viackrát pošťastilo uniknúť pred zadržaním a následnou deportáciou. Keď sa spolu so svojím bratom Benjamínom a s rodičmi vrátila do Nitry, odkiaľ pochádzali, s bolesťou museli prijať krutý a nodvrátiteľný fakt, že väčšina členov kedysi prosperujúcej židovskej komunity bola zavraždená. V roku 1949 sa jej aj s bratom za pomoci sionistického hnutia podarilo emigrovať do Izraela. Kniha je ilustrovaná viacerými dobovými fotografiami.

Copyright © hronka.sk